mafto

Jozef, stredopoliar stredneho veku, cerveny ako repa, po kazdom piatom poldeci, ktore si objednal v krcme pri velkom smreku, kde chodili vsetci, ktori mali chut na chladene pivo, ktore padne velmi dobre, zvlast v takychto horucich dnoch, vsetkym milovnikom Jozefa, stredopoliara stredneho veku, cerveneho ako repa. Jozef miloval hlavne pesnicky Karola Gotta. Vravieval "mizerna robota!" Vravieval to s nadsenim najma vtedy, ked zomieral na prahu svojich schopnosti. Niekedy jedol sladkosti.
V ten pamatny den priiel domov a vravi: "mamo, náčelník a submisívny vladyka smrdia! Sem s nimi, nech ich zozeriem." A mamka na to "ale synak, kde by sa tu nabrali? ved tu ani tie drevene stolce nevydrzali, museli sa zmenit na sklenene. Kdeze by tu ludia boli?!"
Lenze Jozef, stredopoliar stredneho veku, cerveny ako repa, po kazdom piatom poldeci, ktore si objednal v krcme pri velkom smreku, kde chodili vsetci, ktori mali chut na chladene pivo, ktore padne velmi dobre, zvlast v takychto horucich dnoch, vsetkym milovnikom Jozefa, stredopoliara stredneho veku, cerveneho ako repa, sa nemal uspokojit s takouto odpovedou. Ziaľ, stalo sa.

No, a este obligatna basnicka:

Joj, drevene stolce zo skla,
vy ste moja hvezdáreň.
Hvezdáreň srdca, ó, dotkla
sa ma horáreň.